reklama

PSYCHO- Alfred Hitchcock

Marion Craneová je nespokojná so svojím životom sekretárky a tak sa rozhodne, v záchvate nešťastia, ukradnúť 40 000 dolárov jednému z klientov Phoenixskej firmy, v ktorej pracuje. S peniazmi uteká, no jej poslednou zastávkou sa stane motel Normana Batesa, kde ju zavraždia. Jej milenec i sestra ju hľadajú a odkrývajú mnohé nepredvídateľné skutočnosti.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Alfréd Hitchcock je medzi širokou verejnosťou známy najmä ako majster hororu. Práve v tomto filme nám ale dokazuje ako majstrovsky je schopný tento americký režisér prechádzať z jedného žánru do druhého a to bez toho, aby to diváka rozladilo alebo mnohokrát aby si to vôbec všimol.
Začiatok filmu sa nesie v atmosfére romantickej drámy. Načrtne sa nám scéna dvoch milencov. Skrývajú sa, lebo nemajú finančne prostriedky, aby mohli spolu žiť. Tu sa nám prvý krát načrtne myšlienka, ktorá sa vo filme objaví ešte niekoľko krát: ,, Samotná láska nám k šťastiu nestačí. Prítomnosť milovanej osoby je nevyhnutná.“ 
V atmosfére, ladenej žánrovo do drámy s prvkami romantiky, pokračujeme rovnako v kancelárií slečny, kde nás režisér ešte viac navedie na stopu rozporu lásky a peňazí v momente, keď sa starší pán, klient, chváli slečne Marion peniazmi a my na chvíľu uveríme, že by mu bola ochotná podľahnúť.
Z drámy razom prechádzame do dobrodružného žánru, keď nás slečna sekretárka prekvapí a spolu s peniazmi a kufrom uteká. Samozrejme za milencom. Alfréd Hitchcock majstrovsky zobrazuje ženu a jej obavy v situácií, keď má pri sebe neobvykle veľký obnos peňazí i jej strach z prenasledovania. Vyberanie auta, ktoré sa chystá kúpiť podľa značky. Kupuje noviny a prezerá si ich, či v nich nenájde článok o krádeži, ktorej sa dopustila. Keďže momentálne jej najväčšou hrozbou je policajt, peniaze, ktoré potrebuje na kúpu nového auta, vyberá na dámskych záchodoch. Tu naberá pocit bezpečia, policajt, muž, sem určite nevstúpi.
Prvky psycholigickej drámy nachádzame hlavne v momente, keď si zúfalá žena na úteku predstavu reakcie jej blízkych. Dialógy sa jej premietajú v hlave v čase, kedy je pravdepodobné, že zaznievajú v skutočnosti. Kdesi ďaleko. Ale aj celkom blízko, v nej.
Žáner filmu sa opäť mení v okamžiku, kedy Marion schádza z cesty a dostáva sa do odľahlého a prázdneho hotel. Prvky hororu naplno vyjdú na povrch v momente, kedy mladý muž, majiteľ motelu, rozpráva o svojej záľube. Vypcháva vtáky. Vraj preto, že je to lacné. Hororový dej vygraduje v momente, kedy je Marion zavraždená v sprche.
Hororový žáner ale Hitchcock obohatil prvkom súcitu. V tejto chvíli spolupáchateľ Norman Bates zahladzuje stopy po úkladnej vražde. Marion aj s jej vecami a autom vhadzuje do močiara. Auto sa ponára, klesá. V jednom okamžiku, na pár sekúnd auto prestane klesať a divák stŕpne spolu s Normanom. Prežíva jeho strach a obavy. Tu je zrejmé ako Alfréd Hitchcock pozná ľudskú psychiku. A ako režisér ju dokáže ovládať, tak aby jeho zámer nikdy nebol odhalený. Divák od tohto momentu nie je schopný priznať, že by Norman Bates mohol byť úkladným vrahom. Je to len obetavý syn, ktorý trpí chorobou svojej priveľmi autoritatívnej matky.
Ďalším žánrom, ktorý v tomto filme objavíme je detektívka. Nevyskytuje sa tu v priam čírej forme, ale jej markantné prvky nemôžeme poprieť. Napínavá zápletka. Vyšetrovanie zločinu. Vražda. Krádež. Súkromný detektív. Hľadajúci nezvestnú. Zmiznuté peniaze. Druhá vražda. A zápletka je spravodlivo vyriešená.
Napriek mnohožánrovosti filmu Psycho väčšine divákov, tento film, utkvie v pamäti ako vynikajúci horor. Psychologický horo, ktorý nás prijímateľov vtiahne do deja a prinúti nás báť sa. O obete ako v prípade vraždy Marion, detektíva... Ale rovnako nás prinúti báť sa o zločincov, či im dokonca dôverovať. Nie len vyššie spomínaná sekvencia s potápajúcim sa autom, ale aj v závere filmu sa opakuje takmer rovnaká situácia. Sestra Marion –Lily sa vyberie do domu, v ktorom je ukrytá matka Normana Batesa. Divák sa o ňu bojí. So strachom prechádza spolu s ňou celým domom. Norman zatiaľ vedie rozhovor so Samom- milencom Marion. Keď Norman zistí, že Marion je v dome uteká za ňou. Na malú chvíľu divák uverí, že ju uteká zachrániť pred svojou krvilačnou matkou...
Samotný záver filmu presne vystihuje myšlienka, ktorú som spomenula na začiatku pri milencoch. ,, Samotná láska nám k šťastiu nestačí. Prítomnosť milovanej osoby je nevyhnutná.“ 
Norman Bates nie je v podstate zlý človek ani chladnokrvný masový vrah. Je len osobou, ktorá podľahla bezhraničnej láske a osamelosti.
A tak Alfréd Hitchocock opäť dokazuje svoje majstrovské umenie, keď divákovi vysvetlí, že vlastne nesympatizoval s absolútne neľudským tvorom. Napriek tomu, že Norman vraždil. Bez pocitu viny. Totiž, všetci sme chytení do svojej súkromnej pasce... Alebo do pasce Alfréda Hitchcocka?


Jana Bošelová

Jana Bošelová

Bloger 
  • Počet článkov:  39
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Ťažko sa mne hovorí o mne, tak aby som vyzerala ako skromná, krásna a nadaná... :) Zoznam autorových rubrík:  cestovateľskáSúkromnejšiefilmy....SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu